História Dobrovoľného hasičského zboru v Smrečanoch
Koncom 19. storočia, v roku 1888 vznikol v Smrečanoch prvý spolok - Dobrovoľný hasičský spolok. Keďže domy i hospodárske budovy boli v tom čase väčšinou z dreva, pokryté šindľom a slamou, časté požiare spôsobovali veľa škôd. Preto sa občania Smrečian a Žiaru združili v novozaloženom hasičskom spolku a to za účinkovania richtára Michala Juráša. Prvým veliteľom sa stal opäť učiteľ Emanuel Koritšánsky. Velil tridsiatim zakladajúcim členom. Začínali s jednou ručnou striekačkou a 100 metrami hadíc. Členovia si z vlastných prostriedkov dali ušiť plátené uniformy u miestneho krajčíra Jozefa Socháňa. Hasiči zasahovali nielen pri ohňoch, ale aj v čase povodní. Z najstaršieho obdobia jestvovania spolku sa zachovali zmienky napríklad o požiari v roku 1902, keď vyhorel nižný koniec dediny od Adama Širicu po Jána Urama. V roku 1906 zhoreli drevené domčeky chudobných bezzemkov - "hofierov" pri evanjelickom kostole. V roku 1912 zhorel kaštiel Bogumíra Smrečániho. V roku 1911 bola zakúpená nová, dvojcylindrová striekačka, do ktorej zapriahali pár koní. Na uschovanie striekačiek a na sušenie hadíc bola na vyšnom konci svojpomocne postavená drevená zbrojnica s vežičkou, ktorá slúžila svojmu účelu až do postavenia súčasnej požiarnej zbrojnice. Po vzniku ČSR dostal spolo názov Dobrovoľná hasičská jednota v Smrečanoch a v roku 1951 bol premenovaný na Československý zväz požiarnej ochrany. Počas viac ako storočného trvania je táto organizácia neodmysliteľnou súčasťou života obce nielen v boji so živelnými pohromami, ale aj kultúrnym a osvetovým pôsobením. Smrečianski hasiči nacvičovali divadlá, usporadúvali večierky a zábavy, zabezpečovali v dedine protipožiarnu osvetu.